ZDROJ-e: allkpop.com
ihoneyjoo.com
google. com
youtube.com
tvnoviny.sk
Ak sa chcete spriatelit tak -TU-

Reklamy Písať SEM!

Inak vymazavam!!!!


Kopírovať IBA zo zdrojom!

Zvädnutá ruža 2/2 časť prvá

18. listopadu 2009 v 21:28 | Rin |  Jednorazovky
taaak už je na svete druhý dielik :) a prepáčte za chyby

~"Miška počkaj!" ozvalo sa za ňou. Zastal , no mlčala. "nabudúce ho už neprovokuj. Mohla by si skončiť zle." varoval ju neznámy. Odfrkla si. Čo ju on má poučovať! Chodila na všemožné bojové umenia, nemusí sa báť nejakých futbalistov. "Asi nemáš náladu na rozprávanie, či sa stále nerozprávaš s cudzímy ľuďmi?" Spozornela. Odkiaľ to vie ? "Aha. A pôjdeš na imatrikulácia?" Zavrtela hlavou. Spolužiačky s ana ňu divne pozerali. Neznámy bol pekný to musela uznat, ale nebol to jej typ, či? Mal hnedé oči, ktoré jej kohosi pripomínali, no nevedela si spomenúť koho. "Prečo? Aspoň sa zabavíš?" Odkedy sa ona baví? Doma so svojím psom badym. Nič viac jej k zábave nechýba. A odkiaľ vie jej meno? Ju vlastne pozná celá škola. Čudáčka z 1.A. "Bude to sranda, Príď." otvorila dvere do triedy a zmizla v nich. Čosa jej stalo? S ním s avždy rozprávala. Alebo ho nespoznala?~



Na imatrikulačky nechcela ísť. Trápnosť nad trápnosti. Celú hodinu dejepisu robila čiarky do zošita. Rozmýšľala. Dokopy nad ničím. Keďže bola vysoká ,sedela v zadnej lavici, učiteľka si ju nejako veľmi nevšímala. Zaregistrovala až blahodárne znejúci zvuk zvončeka. Šiesta hodina im odpadla, preto išli domov. Lenivo kráčala von zo školy,keď pocítila prítomnosť ďalšej osoby. Kútikom oka sa na ňu pozrela. Miguel? Ten tu čo robí? vzdychla si. "Odkiaľ si vedela, že ťa nezmlátim?" Nič. Ticho. "Preto ťa volajú čudáčka. Človek sa ťa niečo pýta, ty neopovedáš a potom si sám pripadá ako blázon!" čertil sa. Miška sa rozosmiala. Zvonivým a zvodným smiechom. "každý je blázon. Iba nie všetci si to uvedomujú." Miguel sa pousmial. Michaela je naozaj zaujímavé dievča, napadlo ho. "Bývaš blízko?" nečakane sa spýtal. Prikývla. "Odprevadím ťa." Prekvapila sa. "Nemusíš, ak je to pre teba okľuka, ale po pravde rada by som mala spoločnosť." usmiala sa tak, že by s ňou išiel i na koniec sveta.
V to popoludnie sa po dlhej dobe s niekým rozprávala. Zistila, že Miguel skrýva dobré srdce. Predtým nevedel zniesť večné pochlebovanie spolužiakov, preto sa radšej dal na dráhu grázla školy. Pred jej domov sa rozlúčiliako kamaráti, ale stále nezistil ako vedela, že by ju neudrel. Keď sa jej to spýtal, tajomne sa usmiala a zmenila tému.V ten deň s apo mnohých rokoch učil. Z Michaeli sálal taká čistota , že jednoducho musel. Uškrnul sa. Učky zajtra trafí šľak, s pýchou si uvedomil, ked uvidia moju písomku. Zo zadosťučineným hodil veci do tašky a začal sa plne sústrediť na telku.

Keď ho uvidela, usmiala sa a i on na ňu. Jakub ich uvidel. Vraj ju včera odprevadil domov. Povrávalo sa po škole a on tomu nemohol uveriť. Chodia spolu, na 100-percent. Každý vymýšľal scenáre, čo sa dialo po tom ako vyšli z areálu školy.
Zmenila sa odvtedy, čo sa nevideli. J etomu už šesť rokov. Občas ju síce videl , no mala taký hrôzostrašný výraz tváre, až sa zľakol. A teraz majú vedľa seba šatne. Od začiatku roka ju pozoroval a bolela ho jej samota. Túžil ju objať a to nie len kvôli tomu ako vyzerala. Keď ju po toľkých rokov uvidel, zalapal po dychu. To je malá Miška? Cítil sa za ňu zodpovedný, no rečiam zabrániť nemohol a nevedel ako ju osloviť. No zdalo sa ,že jej to vyhovuje a je na to zvyknutá. Čo sa ,doprčíc, dialo na tej základnej? Hádam ju nešikanovali!? Veď im to jasne ručne- stručne vysvetlil!


"Ahoj!" Miguel prišiel k nej a išli spolu na chodbu, kde obaja mali triedy. "Ako si včera došiel domov?" "Dobre." "Nemal si to veľkú okľuku,že? Potom by mi to bolo ľúto. Takto ťa oberať o čas." hovorila ticho,ale zároveň tak aby ji on počul. Naučila sa to na zakládke, ke%d s arozprávala s učiteľmi a nechcela ,aby to započuli spolužiaci.
"nerob si starosti! Cítim sa s tebou fajn a som taký, aký som naozaj a nieaký chcú aby som bol. Včera som sa dokonca i učil!" musel sa pochváliť. "Wau, gratulujem a želám veľa šťastia. povzbudivo s ausmiala a vošla do svojej triedy. Všetci spolužiaci sa na ňu pozreli a akonáhle videli jej starú unudenú "masku" , odvrátili zrak. Miška si hodila veci k lavici, o ktorú sa s nikým nedelila. Ešte desať minút do zvonenia. "Ehm, prosím ťa." nesmelo sa spýtala jej spolužiačka Evka. Spýtavo zdvihla obočie. Prečo ju oslovila? Nikdy sa s ňou nerozprávala. "Ty sa poznáš s Miguelom?" Prikývla. "A vy spolu chodíte?" Dievča trochu očervenelo. Miška sa rozosmiala- zas. Chalani sa na ňu zo záujmom premerali, spolužiačky s odporom. Eva ešte viac očervenela. "neviem , na čom sa smeješ. Hovorí o tom celá škola, ale ja..." odmlčala sa, lebo Miška rukou naznačila nech si sadne. "Prečo to chceč vedieť?" zahľadela sa jej do tváre a snažila sa z nej čítať. Evka sa prstami hrala s okrajom sukne a uhla pohľadom. "Lebo ja ... on..." "Buchla si sa doňho." pomohla jej Michaela a Evka už úplne očervenela. "Nie! Ja..teda áno." neochotne ,ale nakoniec priznala. "Veď na tom nie je nič zlé!" "Tak chodíte spolu?" nedočkavo sa spýtala, lebo Miška nahodila nečitateľný výraz tváre. Odrazu sa usmiala. "Máš šťastie." pípla Evka so slzami v očiach. "Nie, ty máš šťastie. Ešte nenašiel babu, ktorá by ho ohúrila a ja to v žiadnom prípade nie som! Možno to budeš ty. My sme len dobrý kamoši, ale ako vidíš, každý to pochopil inakšie." Tentoraz sa usmiala Eva. "Ďa-ďakujem." vstala a vrátila sa k lavici, presne keď vchádzala učiteľka s minútovým náskokom pred školským zvončekom.
O dva dni sú imatrikulačky. Má na ne ísť? hútala v duchu. Čo by tam robila? Sedela a pozerala ako s adruhý strápňujú? Na také dačo nie je stavaná. Stačil je čas strávený na zakládke. Núkali jej lístky, kašľala na nich. Ak by veľmi chcela, lístok by jej bol na nič. Stačí zvodný úsmev a vôčší výstryh a je dnu. Vedela o svojej výhode na chalanov. Hlavne po tých rokoch. Vzdychla si.
Pozrela na Evku. Ona ju neponižovala, ba zdalo sa ,že s ňou súcití. Pomôže jej. Prečo nie? Úprimné hnedé oči naňho zapôsobia a ani nie je škaredá. Pousmiala sa. Koho by kedy napadlo, že sa z nej stane dohadzovačka?


Áno , som lenivá a nechce sa mi to dopísať XD .. al ečo už. s lenivosťou žijem už 14 rokov a 5 mesiacov tak to s ňou ešte nejako vydržím. Nie?
 


Komentáře

1 Namika Namika | Web | 18. listopadu 2009 v 23:30 | Reagovat

Je od Mišky pekné, že chce pomocť babe, aj keď sa s ňou vlastne ani nepozná :) A Jakuba trocha ľutujem... ale čo, mal sa chlapec snažiť a nejako sa s ňou skontaktovať! XD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama